Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6


Hana Ponická Hana Ponická
(1922-2007) bola slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, bývalá manželka slovenského spisovateľa Štefana Žáryho. Počas 2. svetovej vojny začala študovať medicínu, no štúdium nedokončila. Aktívne sa zúčastnila Slovenského národného povstania, v rokoch 1948 - 1950 žila i s manželom v Ríme. Po návrate na Slovensko pracovala ako redaktorka, v rokoch 1954 - 1967 sa profesionálne venovala literatúre, v rokoch 1968 - 1972 bola redaktorkou Smeny na nedeľu, no kvôli svojmu postoju proti okupácii musela odísť zo zamestnania. Odsťahovala sa do okolia Sliača, kde pôsobila ako disidentka. V roku 1977 sa stala jednou zo signatárov a signatáriek Charty 77. V roku 1988 bola postavená pred súd za spomienku na 20. výročie sovietskej invázie. Vo svojej próze pre deti pôsobí na detskú predstavivosť, oživuje minulosť a zameriava sa tiež na vážne problémy súčasnosti. V tvorbe pre dospelých sa zameriava na svet žien, ich vzťahové problémy, túžbu po prekonaní hrozby osamelosti. Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom, najmä z taliančiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny. Z diela : Bosými nohami, O Štoplíkovi, Zimná rozprávka, Medvedí rok, Svietiaca ryba.



Vincent Šikula Vincent Šikula Vincent Šikula
(1936-2001) bol slovenský prozaik, básnik a dramatik, autor literatúry pre deti a mládež. V rokoch 1961-1964 pracoval ako učiteľ v Modre, v rokoch 1967-1968 pracoval ako redaktor v časopise Romboid, v rokoch 1969-1973 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe. Od roku 1973 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1994-1999 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1979 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.Publikovať začal krátkymi prozaickými dielkami, ktoré mu vyšli v zbierke v roku 1964. Jeho diela sú založené na životnej a rozprávačskej bezprostrednosti, ich základom sú zážitky, skúsenosti, dojmy a pocity mladého človeka. Nevytvára ucelené príbehy, len voľne spája situácie, motívy a predstavy, čím zvýrazňuje naoko bezvýznamné veci a odkrýva trvalé hodnoty ľudského života, ako je láska, domov, priateľstvo či práca. Svojou tvorbou nadväzuje na naturizmus (ako boli František Švantner, Margita Figuli či Dobroslav Chrobák), no veľký vplyv na jeho tvorbu mali i starší autori, ako napr. Martin Kukučín, či Jozef Gregor-Tajovský. Z diela : Majstri, Muškát, Vilma, matej, Ornament, Z domu na kopci, Bubeník september, O múdrom kohútikovi

Foto : Literárne centrum, Bratislava, Foto©Peter Procházka www.litcentrum.sk


František Xaver Šalda František Xaver Šalda
(1867-1937) bol český literárny kritik, vedúca osobnosť literárnej generácie 90.rokov 19.storočia. Jeho kritické dielo stelesňuje v českej literatúre nové poňatie kritiky, ktorú Šalda chápal ako samostatnú tvorbu rovnocennú s ostatnou umeleckou činnosťou. (Boje o zítřek, Loutky a dělníci boží, Analýza, Zástupové, Dítě)



Ladislav Ťažký Ladislav Ťažký Ladislav Ťažký
(1924-2011) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie slovenských spisovateľov. Ako devätnásťročného ho odvelili na východný front ako vojaka Slovenskej armády. Jeho pokus o útek pri ústupe v Rumunsku sa skončil v zajateckom tábore najprv v Maďarsku,potom v rakúskom Kaisersteinbrucku.Po vojne prešiel niekoľkými zamestnaniami. Za politické názory,nesúhlas so vstupom armád Varšavskej zmluvy a publikované články stratil zamestnanie a nesmel publikovať. V rokoch 1972–1979 bol zamestnaný v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Po odchode do dôchodku v roku 1984 sa venuje výlučne literatúre. Z diela:Vojenský zbeh, Hosť majstra Čerta, Dunajské hroby, Kŕdeľ divých Adamov, Pred potopou, Fantastická Faidra, Dvanásť zlatých monarchov.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Pavol Horov Pavol Horov Pavol Horov
(1914-1975) bol slovenský básnik a prekladateľ. Do roku 1944 pôsobil ako učiteľ, v rokoch 1945–1950 bol pracovníkom, neskôr v rokoch 1948–1950 riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach. Od roku 1951 žil v Bratislave, kde bol v rokoch 1951–1952 šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1952–1954 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 1953–1964 riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pracovníkom Slovenského ústredia knižnej kultúry (1963–1964). Od roku 1964 sa venoval len literárnej tvorbe. Jeho tvorba bola blízka nadrealizmu. Debutoval zbierkou básní Zradné vody spodné, v ktorej reagoval na vojnové udalosti. Tejto téme zostal verný v zbierkach vo viacerých ďalších zbierkach. K jeho umeleckým vrcholom patrí skladba Vysoké nebo letné, inšpirovaná matkinou smrťou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z poľskej, perzskej, ruskej a bulharskej.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Viliam Turčány Viliam Turčány Viliam Turčány
Nar 1928. je básnik, prekladateľ a literárny vedec. Patrí k najvýznamnejším slovenským vedcom a prekladateľom. Jeho tematickou oblasťou sú historická poetika slovenskej poézie, dejiny a poetika európskej poézie od antiky cez taliansku a francúzsku renesanciu po modernu, teória, dejiny a prax básnického prekladu. Výsledkom jeho systematického skúmania otázok vývinu verša v slovenskej poézii sú monografie Na krásnu záhradu Jána Hollého, Rým v slovenskej poézii a literárnohistorické štúdie o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, Jankovi Jesenskom, Ivanovi Kraskovi a Jánovi Kollárovi. Významné je jeho prekladateľské dielo, najmä výbery z talianskej renesančnej lyriky, z francúzskej a antickej poézie. Vrcholom jeho prekladateľského umenia je preklad Danteho Božskej komédie (Peklo a Očistec spolu s Jozefom Felixom, Raj samostatne). Tento monumentálny preklad jedného zo základných diel svetovej poézie je aj jedinečnou ukážkou možností, hĺbky a básnickej sily slovenského jazyka. Je aj autorom básnického prekladu staroslovienskeho Proglasu do modernej slovenčiny.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, Foto©Peter Procházka www.litcentrum.sk


Pavel Tigrid Pavel Tigrid Pavel Tigrid
(1917-2003) vlastným menom Pavel Schönfeld, bol český spisovateľ, publicista a politik, jedna z najväčších osobností československého exilu. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v Londýne ako novinár exilového rozhlasového vysielania. Po februári 1948 opäť emigroval a podieľal sa na vzniku rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Od roku 1956 vydával v emigrácii v Paríži časopis Svědectví.Z 20-tisícového nákladu sa väčšina pašovala do komunistického Československa. Po novembri 1989 pôsobil ako spolupracovník prezidenta Václava Havla a ako český minister kultúry. Z diela:Ozbrojený mier, Politická emigrácia v atómovom veku, Pražská jar, Trpká revolúcia, Robotnícke vzbury na východe, Vreckový sprievodca inteligentnej ženy po vlastnom osude.

Foto : Pavel Tigrid - Kapesní průvodce inteligentní ženy po vlastním osudu, Odeon, Praha 1990


Jozef Horák Jozef Horák
(1907-1974) bol slovenský prozaik, dramatik, básnik a redaktor. Pôsobil ako učiteľ v Teplej,v rokoch 1946-1948 pôsobil ako ľudovýchovný referent v Matici slovenskej v Martine. Po odchode z Matice slovenskej pôsobil od roku 1953 ako riaditeľ na škole v Svätom Antone,neskôr v Podsitnianskej a v rokoch 1964-1967 v Banskej Štiavnici. Jeho beletristické diela čerpali z banskoštiavnického prostredia,odkiaľ pochádzal.V jeho tvorbe pre mladých čitateľov sú to predovšetkým povesti. Napísal takmer štyri desiatky knižiek.Debutoval v roku 1927 básňou Ecce! v regionálnom periodiku Hlasy spod Sitna, zbierkou povestí Sitniansky vartár. Zďalších diel : Na baňu klopajú, Červená šatka, Biely mak, ovesti spod Sitna, Sebechlebskí hudci, Na perutiach vtáka Ohniváka, Zlaté mesto, Smrť kráča k zlatému mestu.



Ján Smrek Ján Smrek Ján Smrek
(1898–1982) vl. menom Ján Čietek, bol slovenský básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života. Jeho básnická tvorba sa vyznačuje jednoduchosťou a melodičnosťou a vo svojich dielach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus. Stredobodom jeho pozornosti bola často aj žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Vo svojich básniach definoval zásady svojej poetiky. (Ave Eva, Zrno, Hostina, Proti noci )

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Margita Figuli Margita Figuli Margita Figuli
(1909-1995) bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež. Margita Figuli je výraznou predstaviteľkou slovenského naturizmu v novelistickej a románovej tvorbe. Publikovať začala už v roku 1930 v časopise Slovenská nedeľa či v kalendároch Tatra banky, neskôr tiež v časopisoch Elán, Slovenské pohľady, Živena a iné. V jej raných prácach dominujú témy z prostredia sociálnej, zemepisnej či spoločenskej periférie, neskôr tiež láska, sociálny súcit a súčasné spoločenské problémy. Okrem vlastnej tvorby sporadicky prekladala z češtiny (Karel Čapek, Karel Jaromír Erben a i.). Z tvorby: Tri gaštanové kone, Tri noci a tri sny, Babylon, Vietor v nás, Mladosť, Môj prvý list, Rebeka.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Zuzka Zguriška Zuzka Zguriška Zuzka Zguriška
(1900–1984) vl. menom Ľudmila Dvořáková, bola slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka. Vo svojich literárnych dielach sa snažila predstaviť rázovitý svet myjavských kopaníc, ktorý podávala z tej humornejšej stránky. V krátkych literárnych útvaroch zachytila veľa charakteristických stránok života v svojom rodnom kraji, vykreslila mnoho zaujímavých postáv a použila tiež veľa humorných príhod. Pri písaní vychádzala z vlastných poznatkov a zážitkov. (Bičianka z doliny, Hostina, Husitská nevesta, Kráľova zajatkyňa).

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Rudolf Fábry Rudolf Fábry Rudolf Fábry
(1915-1982) bol básnik, kolážista, novinár, šéfredaktor niekoľkých literárnych časopisov, predstaviteľ slovenského surrealizmu. Po maturite na gymnáziu v Trnave študoval kreslenie a zemepis na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po roku 1938 pracoval v Bratislave ako úradník, od roku 1947 ako novinár v denníku Práca, neskôr v rozličných kultúrnych časopisoch (Nedeľa, Život, Film a divadlo, Kultúrny život, Expres, Výtvarný život). Prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť a Postup. Na Fábryho literárnu orientáciu mal zásadný vplyv jeho pobyt v Prahe, kde citlivo vnímal český surrealizmus. Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky, ktorú vydal v roku 1935 sa všeobecne pokladá za signál nástupu surrealizmu v slovenskej literatúre - v podobe nadrealizmu. Surrealistickú metódu tvorby naplno rozvinul vo svojich ďalších zbierkach poézie. Po odmlčaní sa Fábry v päťdesiatych rokoch prihlásil svojimi básňami k schematickej občianskej lyrike. V 60. rokoch vydal zbierky poézie, v ktorých sa opäť vrátil k nadrealistickej metóde. Z tvorby : Každý sa raz vráti, Nad hviezdami smrti vánok, Na štít ruža krváca. Zbierka Skala nekamenná bralo neskalnaté je venovaná pamiatke básnika Janka Kráľa.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Július Barč-Ivan Július Barč-Ivan Július Barč-Ivan
(1909-1953) bol slovenský prozaik a dramatik.V zdelanie získal v Krompachoch, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove (maturira v r. 1926) a v Košiciach. V rokokch 1928–1934 navštevoval teologickú fakultu v Bratislave. Po skončení vzdelávania pôsobil ako kaplán v Užhorode a farár v Pozdišovciach, neskôr administrátor evanjelického cirkevného zboru. Po presťahovaní do Martina redigoval periodiká (Obežník Slovenskej národnej knižnice, Slovenská národná knižnica), viedol Národné noviny, pracoval pre od roku 1942 v knižnici Matice slovenskej, kde od roku 1949 až do smrti pôsobil ako referent a katalogizátor bibliotéky. V roku 1948 sa oženil, no manželstvo mu vydržalo len tri mesiace. Ku koncu života trpel Parkinsonovou chorobou a mal psychické problémy.Debutoval v roku 1933 knižným vydaním troch poviedok (okrem nich písal i divadelné hry), no už predtým uverejňoval časopisecky publicistické prózy (Vesna, Národné noviny). Využíva spomienky na detstvo, vyjadruje svoj súcit s utláčanými a prenasledovanými, svojim motívom dáva utopický podtext. Slovenskú drámu obohatil o nové témy a tvárne prostriedky, ale tiež podáva výpoveď o životnej a spoločenskej realite. Jeho dielo bolo ovplyvnené tvorbou svetových autorov (Henrik Ibsen, August Strindberg, Ernst Barlach, Fjodor Michailovič Dostojevskij). Až do oslobodenia bol jediným sústavne píšucim dramatikom. Venoval sa aj publicistike a próze, ktorá vyšla vo výbere Cesta myšlienky (1971). Okrem zbierok noviel a poviedok vydal aj autobiograficky štylizovaný psychologický román a filmový scenár Pieseň.Z diela : Mastný hrniec, Matka, Dvaja, Veža, Koniec, Husličky z javoria.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Mária Ďuríčková Mária Ďuríčková Mária Ďuríčková
(1919-2004) vl. menom Mária Masaryková, rodená Piecková, bola slovenská spisovateľka, prekladateľka, scenáristka a autorka literatúry pre deti a mládež. Svoje prvé diela začala publikovať v rôznych časopisoch (Zornička, Ohník) a jej prvý knižný debut vyšiel v roku 1954. Jej tvorba sa zameriavala výlučne na diela pre deti a mládež. Vo svojich dielach dokázala citlivo zachytiť životné zážitky dospievajúcej mládeže, jej citové kolízie a konflikty, často používala žiacky slang, no taktiež dokázala kladie veľký dôraz na charakter postáv. Necháva otvorenú hranicu medzi reálnym a fantastickým, ktoré sa navzájom prelínajú. Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež zostavovaním zborníkov a výberov, v ktorých často siahala po ľudových námetoch a ľudovej slovesnosti. Taktiež sa venovala prekladom z ruštiny, češtiny a nemčiny (rozprávky Bohatier Kremienok, Sedemfarebný kvietok, Krása nevídaná či príbehy o Nevedkovi). Ďalšie známe rozprávky : Danka a Janka, O guľkovi Bombuľkovi, Janko Hraško, Zlatá priadka, Nie je škola ako škola.

Foto : vydavateľstvo Mladé letá, Bratislava


Miloslav Švandrlík Miloslav Švandrlík
(1932-2009) bol český spisovateľ a humorista. Používal tiež pseudonym Roman Kefalín. Jeho najúspešnejším literárnym dielom sa stalo dielo Černi baroni aneb válčili jsme za Čepičky, ktoré znázorňovalo satirickou formou absurdity v socialistickej armáde. V októbri 1953 narukoval na vojnu k technickému praporu, kde slúžil 26 mesiacov. Spolupracoval s celým radom časopisov a divadiel. V satirických a humoristických časopisoch tvoril nerozlučnú dvojicu s Jiřím Nepraktom. Z ďalších diel : Z chlévů i bulvárů, Od Šumavy k Popokatepetlu, Drákulův švagr, Doktor od jezera Hrochů, Muž,který se topil, Sexibomba na doplňkovou půjčku, Vražda mlsného humoristy.



Milka Zimková Milka Zimková Milka Zimková
Nar. 1951 je slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka. Študovala v Okružnej, Kapušanoch, Prešove a napokon v Bratislave herectvo na divadelnej fakulte DAMU, kde ukončila štúdium v roku 1973. Po ukončení štúdia pracovala rok v divadle v Trnave, neskôr pôsobila väčšinou v slobodnom povolaní. Spolupracuje s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami. Ako herečka účinkovala vo viacerých celovečerných filmoch (Pásla kone na betóne). Prvú knižku, ktorá jej vyšla v roku 1980, len o dva roky neskôr sfilmoval slovenský režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela umiestňuje hlavne z prostredia východoslovenského vidieka, kde vykresľovala osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie východoslovenského nárečia. Okrem literatúry sa úspešne presadila i ako herečka, režisérka a scenáristka. (Pásla kone na betóne, No a čo, Bez slov, Neveľo nád idze, neveľo nám treba, Sojka, Žniva).




Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6

Page up