Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6


Jaroslav Seifert Jaroslav Seifert
(1901–1986) bol český básnik a laureát Nobelovej ceny za literatúru. Debutoval ako dvadsaťročný zbierkou Město v slzách, plnou aj proletárskych ideálov. V knihe sú však najmä ďalšie motívy, typické pre celú Seifertovu tvorbu - hold Prahe, vďačnosť matke, pocta osobnostiam, no predovšetkým láska. K tomuto múdru smeroval už od Města v slzách cez ďalšie zbierky, ako Slavík zpívá špatně, Maminka, Píseň o Viktorce, Morový sloup, Přilba hlíny, Halleyova kometa či Býti básnikem. Ešte rok pred debutom, bol pri zakladaní legendárneho umeleckého spolku Devětsil, združujúceho špičkové osobnosti kultúrneho života. V časoch politického odmäku sa načas vrátil aj do oficiálneho literárneho života, no okupácia Československa, ktorú už z pozície národného umelca ostro odsúdil, a jeho pôsobenie na čele spisovateľského zväzu, rozpusteného s nástupom normalizácie, ho definitívne zaradilo na zoznam nepriateľov socializmu. Cesta k Charte 77, ktorú podpísal medzi prvými, nebola u človeka jeho morálky a občianskej odvahy prekvapením. Ako básnik už v tom čase začínal bilancovať: "Někdy byly mé verše pošetilé až hanba. Ale za to se neomlouvám. Věřím, že hledat krásná slova je lepší než zabíjet a vraždit."



Vojtech Zamarovský Vojtech Zamarovský Vojtech Zamarovský
(1919–2006) bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva.Jeho prvé práce zahŕňali odborné ekonomické práce, články, recenzie, doslovy a štúdie. Jeho prvá kniha vznikla na podnet vydavateľstva Mladé letá ako historický cestopis po Mezopotámii, starovekom Egypte a Grécku. Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou.Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angličtiny, francúzštiny, latinčiny a nemčiny. Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenčine i češtine) preložených do pätnástich jazykov v celkovom náklade cez dva milióny výtlačkov a jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom o starovekej histórii v slovenskom i českom jazyku.Z tvorby:Za siedmimi divmi sveta, Za tajomstvom ríše Chetitov, Objavenie Tróje, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Dejiny písané Rímom,Grécky zázrak, Ich veličenstvá pyramídy.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Milan Rúfus Milan Rúfus Milan Rúfus
(1928-2009) bol slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silné sociálne cítenie a nechal sa inšpirovať i dielom fotografa M. Martinčeka. Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval tiež písaniu kníh pre deti a mládež. Tvorbou patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Okrem vlastnej tvorby tiež prebásnil Dobšinského prostonárodné povestí a venoval sa prekladom z nórčiny, španielčiny, ruštiny a češtiny. Z tvorby : Chlapec, Triptych (Až dozrieme, Chlapec, V zemi nikoho), Óda na radosť, Vernosť, Kniha rozprávok,Mechúrik Koščúrik s kamarátmi, Modlitbičky.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Jaroslav Foglar Jaroslav Foglar
(1907–1999) bol najvýznamnejší český spisovateľ pre mládež 20. storočia. Pod prezývkou „Jastrab“ viedol po celý život skautské oddiely. Ako trinásťročnému (1920) mu vyšiel literárny pokus, báseň Měsíční noci. Jeho prvá publikovaná poviedka Vítězství vyšla v časopise roku 1923. V roku 1934 vyšla v nakladateľstve Melantrich prvá Foglarova kniha - Přístav volá (pôvodný názov „Modrý život Jiřího Dražana“). V lete 1937 vyšlo prvé vydanie knihy Hoši od Bobří řeky. Od novembra 1938 sa do vedenia redakcie dostal Jaroslav Foglar spolu s Karlom Burešom a od 17. decembra vychádzal na pokračovanie dnes už legendárny seriál - komiks Rýchle šípy, ktorý kreslil Jan Fischer. Roku 1941 bolo vydávanie Mladého hlásateľa zastavené nacistami. Po vojne redigoval Foglar časopis Junák, čoskoro však odtiaľ odišiel kvôli názorovým nezhodám. Založil nový časopis - Vpřed. Prvé „foglarovské“ číslo časopisu Vpřed (č. 18) vyšlo 9. apríla 1946 s legendárnou kresbou Rýchlych šípov na titulnej strane (autor Bohumil Konečný - Bimba). Časopis ukončil svoju činnosť v roku 1948. Po dlhšej odmlke sa v roku 1965 na trhu objavila Tajemná Řásnovka, ktorá zahájila krátku kariéru jeho znovuobnovenej slávy. Osmdesiaté roky boli poznamenané spoluprácou s výtvarníkom Karlom Saudkom na kreslených seriáloch Modrá rokle a Ztracený kamarád.Z tvorby :Přístav volá, Hoši od Bobří řeky, Záhada hlavolamu, Kronika Ztracené stopy, Kronika Hochů od Bobří řeky.



Blahoslav Hečko Blahoslav Hečko
(1915-2002) bol mladším bratom prozaika Františka Hečka. Ťažisko literárnej práce B. Hečku je v prekladateľskej tvorbe. Z talianskej a francúzskej literatúry preložil vyše dvesto divadelných a osemdesiat románových diel. Zameral sa najmä na komédie klasika talianskej drámy C. Goldoniho. Z jeho tvorby preložil dvadsaťpäť komédií.Z epiky preložil romány H. de Balzaca, G. Chevalliera, R. Queneaua, G. Boccaccia, B. Celliniho, ale aj C. Paveseho, A. Moraviu, G. Deleddovej, G. Rodariho a ďalších.Dlhoročná prekladateľská tvorba a praktická skúsenosť z nej ho celkom zákonite priviedla k potrebe formulovať všeobecnejšie zásady prekladania a podeliť sa s inými adeptmi tohto umenia o svoje dlhoročné skúsenosti. Urobil tak v knihe Dobrodružstvo prekladu (1991). Porovnávacou metódou posúdil v nej úroveň prekladov mnohých významných diel svetových klasikov z románskej jazykovej oblasti. Druhou knihou z prekladateľského zákulisia B. Hečku je dielo Nehádžte perly sviniam (1994). Kniha je nielen pomôckou pre prekladateľov, ale aj jazykovedným dielom a zaujme aj radových čitateľov.




Hana Zelinová Hana Zelinová Hana Zelinová
(1914-2004) bola slovenská spisovateľka a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež. Jej literárne začiatky siahajú do roku 1933, kedy začala uverejňovať svoje prvé príspevky v novinách a časopisoch (Slovenka, Život, Svet socializmu, Slovenské pohľady, Zornička, Ohník a i.), ale taktiež v rozhlase. Prvého knižného vydania svojej tvorby sa dočkala až v roku 1941. Svoje diela písala pre masových čitateľov, pričom využívala romantické námety, príbeh zobrazovala s náležitým dejovým spádom a nečakaným vyvrcholením, hoci občas záver vyznel melodramaticky. V detskej literatúre sa upriamovala na problematiku 2. svetovej vojny, Slovenského národného povstania alebo sa venovala súčasným problémom. Z tvory: Diablov čardáš, Alžbetin dvor, Dve slová, Aj v raji prší, Jakubko, Ktosi je za dverami.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, Foto©Peter Procházka
www.litcentrum.sk


Štefan Žáry Štefan Žáry Štefan Žáry
(1918–2007) bol slovenský básnik, prozaik, esejista, prekladateľ a novinár, predstaviteľ nadrealistickej poézie, tiež autor kníh pre deti a mládež. Bol manželom spisovateľky Hany Ponickej.Začiatky jeho literárnej tvorby sa viažu k jeho gymnaziálnemu štúdiu. Prvé diela uverejňoval časopisecky (Nový rod, Mladá kultúra), no prvá kniha mu vyšla až v roku 1938. Začínal písaním vlasteneckej poézie, neskôr sa námetom pre jeho diela stalo vnútorné rozpoloženie lyrického subjektu až tragický pocit života. Čoraz častejšie sa v jeho dielach objavuje problematika mravnosti súčasnej spoločnosti, hrdinstvo človeka, myšlienka večného utrpenia či malé ľudské drámy a každodenné situácie človeka. Okrem poézie sa venoval i písaniu prózy a literatúry pre deti a mládež. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z talianskej, francúzskej a španielskej literatúry. Z tvorby : Slnovraty, Zázračný triezvy koráb, Pavúk pútnik, Smaragdové rúno,S nímanie masiek, Kukučkové hodiny.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Jozef Cíger Hronský Jozef Cíger Hronský Jozef Cíger Hronský
(1896-1960) bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej. V roku 1927 sa na dlhšie usadil v Martine. Najskôr ako učiteľ, od r. 1933 tajomník a od r. 1940 ako správca Matice slovenskej, v ktorej pôsobil až do roku 1945. Na meštianke v Kremnici s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. 19 rokov tiež redigoval časopis pre deti Slniečko. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. V roku 1944 ho počas Slovenského národného povstania povstalci zatkli a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený. Začiatkom roku 1945 sa potom presťahoval z Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho utiekol do emigrácie z obáv pred trestným stíhaním.V roku 1945 sa vydáva najprv do Rakúska.Neskôr sa rozhodne odísť do Talianska, kde v Ríme ostáva až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarí utiecť a odchádza do Argentíny. Spočiatku sa mu tu žije veľmi ťažko, na živobytie si zarába ako kreslič pre textilnú továreň. Naďalej však publikuje, najmä v časopisoch. V roku 1956 sa stáva predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a je menovaný čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V roku 1959 zakladá Zahraničnú Maticu slovenskú. Začínal písaním noviel a krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach U nás, Domov, Medové srdce alebo Podpolianske rozprávky. Z diela:Jozef Mak, Chlieb,Domov, Smelý zajko, Zlatý dážď, Tri múdre kozliatka, Sokoliar Tomáš.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Fraňo Kráľ Fraňo Kráľ
(1903-1955) bol slovenský medzivojnový básnik a prozaik socialistického realizmu. Narodil sa v rodine slovenského vysťahovalca v USA, no ako dvojročný sa s matkou vrátil späť na Slovensko. Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde bývali po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom Mikuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Už počas štúdia musel ťažko pracovať a i vďaka zlému stravovaniu ochorel na týfus, ktorý zanechal v jeho tele trvalé stopy a neskoršie pľúcne ochorenie bolo jeho priamym dôsledkom. Narukoval na vojenskú službu, no ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v Tatranských Matliaroch.V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, no pre svoju komunistickú ideológiu bol predčasne penzionovaný. Počiatky jeho literárnej činnosti sa datujú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše (Pravda a Nový život). Spočiatku bol ovplyvnený proletárskou poéziou, neskôr poetizmom a symbolizmom. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež. Z diela: Balt, Jarnou cestou, Za krajší život, Cesta zarúbaná, Jano, Čenkovej deti.



Vojtech Mihálik Vojtech Mihálik
(1926-2001) bol slovenský básnik, prekladateľ a publicista. Písať básne začal v období stredoškolských štúdií. Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli. Svojimi dielami otvorene podporoval komunistickú diktatúru a pranieroval demokratické sily. Vyjadril i svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien - vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek, ktorých životy kruto poznačila vojna. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladaniu antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Publius Ovidius Naso), poľskej poézie (Julian Tuwim, Stanisław Jerzy Lec a i.), ale tiež talianskej, francúzskej a americkej literatúry. Z tvorby: Tŕpky, Plebejská košeľa, Erotikon, Slnečný čas, Nárek, Rodisko.





Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6

Page up