Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6


Pavol Dobšinský Pavol Dobšinský Pavol Dobšinský
(1828–1885) bol slovenský evanjelický kňaz, folklórista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie. Po gymnaziálnych štúdiách v Rožňave (1837-1838) a v Miškolci sa dostal na lýceum do Levoče (1849 - 1850), kde študoval filozofiu a teológiu. Pôsobil ako tajomník veľkorevúckeho farára Samuela Reussa. V rokoch 1855-1858 bol evanjelickým farárom v Bystrom (dnes Rožňavské Bystré). Od roku 1858 prednášal na novozriadenej Katedre slovenskej reči a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a po roku 1861 bol evanjelickým farárom v Drienčanoch. Najväčšie dielo Prostonárodné slovenské povesti vydal na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najobsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880-1883 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok. Druhé vydanie (1959) bolo doplnené ilustráciami M.Benku, tretie vydanie vyšlo v roku 1966 a štvrté vydanie v roku 1973 spolu s textami knihy Slovenské povesti. Dobšinský prekladal z viacerých jazykov, najmä z francúzštiny a angličtiny. Zaslúžil sa aj o zachovanie mnohých historických dokumentov (materiály o Jednote mládeže slovenskej, študentské zborníky, súbory ľudovej slovesnosti atď.) a o podchytenie talentov pre literatúru (J. Čajak, J. Botto, Ľ. Kubány).

Obrázok zdroj: Pavol Dobšinský. Súbor 15 fotopohľadníc.
Edícia: Metodika a propagácia. Vydala MS v Martine 1977.


Adolf Heyduk Adolf Heyduk
(1835–1923) bol český básnik, predstaviteľ májovcov. Jeho celoživotné dielo je značne rozsiahle a má asi 60 básnických zbierok – väčšina z nich je málo známa, tisíce veršov je v dobovej tlači, v zborníkoch, v časopisoch atď. Pre jeho diela je typická piesňová forma – mnoho jeho diel bolo zhudobnených, preto bol nazvaný Pootavským slavíkom. Častou témou mu bola juhočeská a slovenská príroda, láska k žene a deťom. Hrob Adolfa Heyduka na Vyšehradskom cintoríne Do roku 1884 (úmrtia jeho druhej dcéry) sú jeho básne optimistické. Po tejto tragédii sú jeho diela pochopiteľne pesimistické a smutné. Verše vydané po tomto roku sa považujú za kvalitnejšie.Ako jediný významný básnik Nerudovej generácie sa dočkal samostatného a slobodného československého štátu, o ktorý jeho generácia usilovala. V roku 1920 pri príležitosti jeho 85. narodenín mu bol osobne zablahoželať aj prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk v jeho byte v Písku. Z diela : Na vlnách, Na černé hodince, Dřevorubec.

Foto : Adrián Swaton


Alois Jirásek Alois Jirásek
(1851–1930) bol český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre. Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. (Mezi proudy, Proti všem, F.L.Věk, Psohlavci)



Vilém Závada Vilém Závada
(1905–1982) bol český básnik, spisovateľ a prekladateľ. Jeho dielo je veľmi pesimistické (obdoba Halasa), plné tragického životného pocitu. To zrejme pramenilo z jeho prežitia vojny a pomerne zlej mladosti na Ostravsku. Jeho diela môžeme označiť až za nihilistické. Z diel je zrejmý veľmi silný vzťah k rodnému kraju. (Panychída, Siréna, Povstání z mrtvých)



Vítězslav Nezval Vítězslav Nezval
(1900–1958) bol český básnik, spisovateľ a prekladateľ, spoluzakladateľ poetizmu, vedúca osobnosť českého surrealizmu, vyznamenaný zlatou medailou Svetovej rady mieru. Pracoval v redakcii „Masarykovho slovníku naučného“ vo funkcii tajomníka, neskôr sa venoval spisovateľskej tvorbe. Určitú dobu pôsobil ako dramaturg Osvobozeného divadla. V rámci Devětsilu sa podieľal na založení poetizmu spolu s Karlom Teigem. Hrob Vítězslava Nezvala na Vyšehradskom cintoríne V roku 1929 podpísal Manifest siedmich, čo bol protest proti novej politickej línii KSČ. Veľmi ho ovplyvnili jeho cesty do ZSSR, Talianska, Grécka a Francúzska. Zoznámil sa s francúzskym surrealizmom, hlavne s André Bretonom. Pod jeho vplyvom založil v Československu v roku 1934 zoskupenie Skupina surrealistov v ČSR, ktorú v roku 1938 rozpustil kvôli ideologickým nezhodám s Teigem. Bol aktívny v protifašistickom odboji. V roku 1944 bol krátko väznený. Po Druhej svetovej vojne bol veľmi aktívny v KSČ, dosiahol viacero politických ocenení a pôct. Jeho tvorba v tomto období nedosiahla predvojnovú kvalitu. Snažil sa o budovateľskú poéziu a o včlenenie sa do prúdu socialistického realizmu. Z diela : Snídaně v trávě, Sbohem a šáteček, Matka naděje, Z domoviny, Loretka.

Foto : Adrián Swaton


František Hrubín František Hrubín František Hrubín
(1910-1971) bol český spisovateľ, autor prírodnej a milostnej lyriky, neskôr básnik obáv. Na II. zjazde Zväzu československých spisovateľov (1956) spolu s J. Seifertom kritizoval spojenie literatúry a politiky. Jeho vystúpenie viedlo najprv k zákazu literárnej činnosti. Veľmi skoro mu ale bolo povolené prekladať a písať literatúru pre deti. Jeho samostatná tvorba prechádzala rôznymi obdobiami zákazov a vydávaní. (Romance pro křídlovku, Zpíváno z dálky, Křišťálová noc).

Autor fotografie F. Hrubína : Marie Šechtlová
Copyright©Marie Michaela Šechtlová
Povolenie udelené : www.sechtl-vosecek.ucw.cz


Marie Majerová Marie Majerová
(1882–1967) Vl. menom Marie Bartošová, bola česká prozaička a komunistická novinárka. Jej literárne dielo má jednu spoločnú tému-zlé životné a spoločenské postavenie žien a dievčat. Táto téma sa objavuje vo všetkých dielach a v mnohých rovinách – psychologickej, etickej, milostnej. Autorkine chápanie žien je v štýle „být ženou, znamená trpět“. Zo začiatku svojej tvorby písala predovšetkým poviedky, neskôr písala aj romány. (Přehrada, Siréna, Robinsonka, Veselá kniha zvířátek)



Martin Rázus Martin Rázus Martin Rázus
(1888–1937) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik. Ako politik bol predstaviteľom nacionálneho krídla, presadzujúceho autonómiu Slovenska. Od roku 1929 až do svojej smrti bol predsedom SNS. Pod jeho vedením začalo zbližovanie SNS a HSĽS, ktoré vytvorili roku 1932 autonomistický blok, presadzujúci legislatívnu autonómiu Slovenska (tzv. Zvolenský manifest). Písal poéziu, prózu, ale napísal tiež dve divadelné hry. (Hoj, zem drahá, Maroško, Maroško študuje, Svety)

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Ivan Olbracht Ivan Olbracht
(1882–1952) bol český spisovateľ, prozaik, publicista, novinár a prekladateľ. Vlastným menom Kamil Zeman. Od roku 1905 pôsobil ako redaktor Sociálnej demokracie vo Viedni v Robotníckych listoch, neskôr v Prahe v Práve ľudu. V roku 1921 vstúpil do KSČ a začal pôsobiť ako komunistický novinár, predovšetkým v Rudom práve. Za 1.republiky bol dvakrát uväznený za svoje revolučné komunistické názory. Časť svojho života prežil na Podkarpatskej Rusi,kde čerpal inšpiráciu pre svoju tvorbu. Tu založil Komitét pre záchranu pracujúceho ľudu Podkarpatskej Rusi, založil tu i školu, staral sa o vzdelanie obyvateľov. Z tvorby: O zlych samotářích (1913), Žalář nejtemnější (1916), Nikola Šohaj loupežník (1933), Golet v údolí (1937).



František Halas František Halas
(1901–1949) bol český básnik. Jeho tvorbu ovplyvnil Jiří Mahen a pobyt v Španielsku, kde bol v priebehu Španielskej občianskej vojny. Po roku 1945 sa stal predsedom Syndikátu českých spisovateľov. Pracoval na ministerstve informácií, kde sa zaslúžil o posilnenie komunistickej moci a perzekúciu mnohých spisovateľov. (Sepie, Naše paní Božena Němcová, Předposlední sbohem)



Petr Bezruč Petr Bezruč
Je literárny pseudonym pripisovaný Vladimírovi Vaškovi (1867-1958) Český básnik, ktorý vystúpil so svojou jedinou zbierkou Slezské písně na začiatku 20. storočia. Úplne ojedinelé verše hovoriace za sociálne a národné záujmy českých ľudí v Slezsku nemajú svojim vznikom, štýlom ani ďalším osudom obdobu v českej literatúre. Literárni historici radia Bezruča do generácie tzv. anarchistických buričov. Jeho dielo je ovplyvnené symbolizmom a českou modernou.



Svatopluk Čech Svatopluk Čech
(1846-1908) bol český básnik, prozaik, novinár a cestovateľ, ktorý sa preslávil fantastickými príbehmi pána Broučka. (Pravý výlet pana Broučka do Měsíce.... Lešetínský kovář, Jitřní písně, Petrklíče)



Terézia Vansová Terézia Vansová
(1857–1942) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka. Jej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci ešte stále pretrváva v jej rannej tvorbe i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu. (Julinkin prvý bál, Sirota Podhradských, Sestry, Chovanica, Paľko Šuška, Danko a Janko)



Stanislav Kostka Neumann Stanislav Kostka Neumann
(1875–1947) bol český básnik, prozaik, publicista, prekladateľ, výrazná kultúrna osobnosť, člen anarchistického hnutia. Vo svojom diele bojoval proti malomeštiactvu. Takisto mal odpor k teismu, a preto niekedy písal básne ako parafrázy modlitieb. Oslavoval človeka, život, zem, slnko; radosť a krásu. Používal nerýmovaný volný verš. Počet veršov i slov je tiež, spolu s rytmom, nepravidelný. Ako každý dobrý básnik prinášal neobvyklé slovné spojenia, obrazy a metafóry. (Kniha lesů, vod a strání, Rudé zpěvy, Láska, Srdce a mračna, Přede dveřmi Pantheonu)



F. X. Svoboda F. X. Svoboda F. X. Svoboda
(1860–1943) bol český básnik, románopisec, dramatik a literárny kritik. (Posledný muž, Útok zisku, Kašpárek, Rozveselená rodina) Na námety jeho románov bolo v prvej polovici 20. storočia natočených množstvo filmov, dnes známych ako Filmy pre pamätníkov. Napríklad Roztomilý človek je česká filmová komédia, natočená v roku 1941 režisérom Martinom Fričom na motívy Svobodovho románu Kašpárek. V hlavných úlohách Oldřich Nový a Nataša Gollová.



Ján Kostra Ján Kostra Ján Kostra
(1910-1975) bol slovenský básnik, maliar, esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Svojou tvorbou sa radí k zakladateľom modernej slovenskej lyriky. Prvé verše začal publikovať už ako stredoškolák. Svoje diela uverejňoval spočiatku najmä časopisecky. Jeho básne boli prevratne čisté, pritom nenapodobiteľne erotické. V jeho veršoch sa stretávame so všeobecným obdivom k ženám, ktoré sa vďaka jeho hlbokej úcte a láske k matke stávajú preň takmer božstvom. Takmer celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe.Svoje diela však považoval za intímnu vec. Jeho básnická zbierka Ave Eva z roku 1943 vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Písal tiež eseje o modernej slovenskej maľbe, napr. o Ľudovítovi Fullovi. Z diela:Ave Eva,Puknutá váza,Javorový list,Ozubený čas,Len raz

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Jožo Nižnánsky Jožo Nižnánsky Jožo Nižnánsky
(1903-1976) bol slovenský básnik, prozaik,publicista a prekladateľ, autor populárnych historických románov a povestí. Pochádzal z nemajetnej rodiny. Od od roku 1923 sa stal novinárom z povolania. Pracoval v rôznych periodikách a na dôchodku sa venoval literárnemu prekladu. Svoju literárnu tvorbu začal písaním poézie, hoci neskôr sa venoval výlučne písaniu dobrodružno-historických románov. V nich sa vracia do slovenskej minulosti a k historickým postavám ako sú Móric Beňovský alebo Alžbeta Bátoryová. Pre jeho tvorbu je charakteristický napínavý dej, dobrodružstvo, zápas dobra a zla. Z tvorby:Čachtická pani, Dobrodružstvá Mórica Beňovského, Cholera, Krásna Hedviga, Lásky Žofie Bosniakovej.

Foto : Literárne centrum, Bratislava, www.litcentrum.sk


Dobroslav Chrobák Dobroslav Chrobák Dobroslav Chrobák
(1907-1951) bol prozaik,literárny kritik, rozhlasový pracovník, jeden z predstaviteľov naturizmu. Ako 17-ročný debutoval poviedkou Les, kde sa prejavilo jeho literárne smerovanie. Všetky línie Chrobákovej tvorby (lyrizmus, expresionizmus, vitalizmus, technické prvky, žánrová rozkolísanosť textu) sa prejavili v jeho knižnom debute Kamarát Jašek v roku 1937. Kladné prijatie knihy dobovou kritikou prekryla polemika o pôvodnosti a originalite Chrobákových próz. Otvoril ju literárny kritik Jozef Felix, ktorý Chrobáka obvinil zo závislosti na dielach francúzskych regionalistov a severskej moderny. Chrobák sa proti tomuto obvineniu bránil. Najúčinnejšou obranou mu bolo vydanie ďalšej knihy próz Drak sa vracia(1943). Túto literárna kritika ohodnotila ako jeden z typických prejavov slovenskej naturistickej prózy. Po tomto diele sa autor umelecky odmlčal. Popri umeleckej tvorbe sa venoval aj literárnej kritike-Kam speje román, Cesta za umením. Písal eseje aj fejtóny. Vydal školskú príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932) v podobe prehľadných a jednoduchých portrétov slovenských spisovateľov.

Foto : Dobroslav Chrobák - Kamarát Jašek, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1964


Ján Poničan Ján Poničan
(1902-1978) pseudonymy Ján Rob Poničan, Rob a i. bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista. Svoje prvé verše uverejňoval vo viacerých časopisoch (Svojeť, Mladé Slovensko, Prava chudoby, Hlas ľudu). Spolu s A.Siráckym, D.Okálim a V.Clementisom založil v roku 1924 časopis DAV. Vo svojich básniach vyjadroval svoje politické názory,revolučné a proletárske nadšenie, no tiež vlastný nepokoj,erotické a ľúbostné motívy, mestské zážitky, ale tiež sociálne témy. Využíva melodickosť obrazov, poetické hľadanie rýmov. Okrem poézie, prózy a drámy tiež prekladal diela svetových dramatikov a ruských, maďarských, bulharských autorov. Z diela: Divný Janko, Póly, Ivan Klas, Sám, Červená sedma, Dva svety, Jánošík
.




Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6